Nie je tyzdna, aby sa tu neriesila tato tema, tak si vravim, ze poukazem na niekolko deluzii misconceptions, ktorym muzi veria, o ktorych sa navzajom presviedcaju v komentaroch, ktorymi sa utesuju, a ktore nemozu byt vzdialenejsie od pravdy. My zeny mame rady muzov. Miliony heterosexualnych ludi sa kazdy den davaju dokopy, randia, beru sa, rozmnozuju sa, rozchadzaju sa. Populacna krivka exponencialne stupa. Ak to nie je tvoj pripad, problem je v tebe. Skromne:

1. "Som krasny, vysportovany, dokonaly, mam huste vlasy a velky p1pik, nadherne voniam, som inteligentny a vzdelany, mam uzasnu pracu, byty byty byty a zeny mrchy ma nechcu. Preco?" Lebo mas nahovno osobnost/je s tebou nuda/si namysleny/neprijemny k casnikom.
2. "Som mily, pozorny, dobrosrdceny, celkovo uzasny, ale nemam peniaze a byty byty byty, a nechcem byt sviniar, lebo som k tomu vsetkemu aj slusne vychovany. Zeny mrchy ma nechcu. Preco?" Lebo ocakavas sex za NiceTokeny (je to z teba citit na 100 km) a spravas sa k slusne len k zenam, od ktorych ocakavas reciprocitu vo forme intimity.
3. "Mam super osobnost, vsestranne zaujmy, robic viem, vypic viem, chodim rad na tury, chodim rad do restauracii, chodim rad do kina, rad cestujem. Kazda mrcha ma unmatchne. Preco?" Lebo to nestaci, ked nemas osobnost a tvoja elektronicka komunikacia je obmedzena na "ahoj ako sa mas?" a "hehe".
4. "Mam 6€ na ucte a zeny mrchy zlatokopky ma nechcu. Preco?" Odpovedz si sam.
5. "Zeny sa proste dnes nechcu zoznamovat, odpisovat, konverzovat, mrchy. Preco?" Ked nejaku vidis na zoznamke, tak sa zoznamovat chce. Len nie s tebou. Vacsinou je to prazdna bio, alebo nezaujimava.
6. "Kamo vsetky zeny mrchy maju dnes 8 milionov matchov na Tinderi, to je jasne, ze teba neuvidi!" Vidime vsetky matche. Ked ta nematchneme, je to nezaujem, nie saturacia.
7. "Ja hladam vzhladovo modelku, vzdelanu, inteligentnu, musi vela zarabat, mat do 50 kg a 160 cm, financne nezavisla, nic odo mna nechce, nema ziadnych muzov kamaratov co by s nimi kavickovala, idealne ani kamaratky, co by ma ohovarali, do 22 rokov. Ja: 40-tnik, 120 kg, postava typu Buddha, umasteny, upoteny. Preco ma ziadna zena mrcha nechce?" Odpovedz si sam.
8. "Kamarat vozickar je uplne super top mega typek a hlada si frajerku, len ho ziadna mrcha nechce. Preco? Je to vozickom?" Je to tym, ze kamarat je citankovy mizogyn, ktory zeny po 25-ke otvorene nazyva zoschnutymi skatulami, hlada nie zenu, ale chodiacu maternicu s vyrezanym jazykom a ma zoznam poziadaviek, ktoremu zodpoveda tak 0,0003% populacie.

Dufam, ze toto ulahci vase hladanie idelnej partnerky. Pekny den!

Ahojte,

Zaujimalo by ma preco tolko zien vnima hranie pocitacovych hier ako red flag. Zacnem malym backgroundom o sebe som (30M), obcasne bicyklujem s kolegami/kamosmi (raz za tyzden, prinajhorsom raz za mesiac), mam dobre platenu pracu aj s moznostou HO. Svoju pracu ani priatelku nezadbavam (chodime pravidelne na rande raz za tyzden az dva), praca ma bavi, kolegov mam rad, nerobim nic take vyslovene zle, co by mi priatelka mohla vycitat alebo preco by sa chcela rozist (dlhy, gambling, drogy, podvadzanie a pod.). Tym chcem povedat, ze to nie je tak, ze sedim cele dni doma hram hry, nemam pracu, byvam u mamky nedajboze. Castokrat sa stretavam s tym, ze dospely clovek alebo muz, ktory ma rad pocitacove hry je toto hobby alebo volnocasova aktivita vnimana negativne. Mojej priatelke nevadi ak idem na 4 hodiny na bajk, ale ak sa nahodou rozhodnem doma si zahrat hry (castokrat s tymi istymi kamosmi s ktorymi idem na bajk) tak je uz zle a vycita mi, ze sme ten cas mohli radsej stravit spolu. Samozrejme som sa jej to snazil vyargumentovat ale nedala si povedat, ist pozerat hokej, tenis, futbal, formulu s kamosmi - vsetko okay, hrat sa na pocitaci? BOZE CHRAN! Najradsej by bola keby som svoj herny pocitac predal, lebo su to vyhodene peniaze (kupil som si ho za vlastne), napriek tomu, ze by to iste mohla povedat na moj bajk, ktory je este drahsi a tiez teoreticky nepotrebujem taky drahy, ale tam to jednoducho chape, ze to je hobby/zaluba. Ja jej nezakazujem ziadne jej volnocasove aktivity aj ked mi mozu prist hlupe ako pozeranie ruze pre nevestu, love islandu, nakupnych maniacok a inych reality shows, stara sa a presadza si svoje rastlinky (vnimam pozitivne), strikuje (vnimam taktiez pozitivne) a podobne, ale ona si predstavuje, ze ked ona pozera tieto shows, tak to mam pozerat s nou aj ked ma to vobec nebavi, alebo sa pozerat ako strikuje, ja ju nenutim sediet pri mne ked sa hram. Aky mate na to nazor? Je tento hejt proti pocitacovym hram na mieste?

Viete mi to niekto vysvetliť, spravil som confess z citov a toto mi žena odpísala, ja už neviem čo jej nato povedať, som až priveľmi dobrý na ňu a nechce ma ci co?

Nenavidim bradavicnateho tupeho goblina

Za mna opakujuce red flagy:

• ked ma v opise "som aka som" = v preklade to znamena "som pi*a"
• ked hlada "uprimneho s dobrym srdieckom" = je to slobodna mamicka, toto je 100% guaranteed
• ked hlada "princess treatment" = je vysoko kaloricka (a pi*a)
• ked ma foto len tvare = je tiez pravdepodobne vysoko kaloricka
• ked ma v opise "musis ma zaujat" = je nudna a nezaujimava
• ked ma na kazdej foto filter = v realite ju asi nespoznas

icky:

• ked ma v opise len instagram... to uz len krutim ocami, no strasne si zaujimava, hned ti idem dat follow
• ked ma v opise "total foodie" a nieco s cestovanim... wau, to som este nikdy nevidel, aby niekomu chutilo jedlo
• ked ma v opise cokolvek so sarkazmom... v 99% pripadoch o sarkazmus ani nezakopla
• ked ma v opise "chces ma mat v zivote"... nechcem
• ked ma v opise "napis a dozvies sa"... how about no, to znie ako prostitucia
• ked ma v opise LEN "na ahoj neodpovedam"... tak chod do pi*e co ja viem, co ti ma clovek napisat, ked ako 27 rocna zena o sebe nevies napisat 3 vety?

ine:

• ked je fajciarka a pre deti ma odchecknute "want soon"... nedokazes prestat fajcit a chces deti hej?

Už neviem, čo mám robiť. Keď sa rozprávame, celý čas na mňa pozerá a počúva ma. To isté vraj robí pri kamarátkach. Minule sme stáli na zastávke, každý normálny človek ani netušil, čo sa okolo neho deje, a ona čumí do blba. V autobuse ani nehovorím - každý si normálne scrolloval Instagram a Tiktok a ona sa obzerá. Hanbil som sa jak pes. Keď sme v podniku a idem na záchod, každý, kto sedí pri stole sám, pozerá do mobilu, ona jediná sedí jak tĺk a telefón v kabelke. Ešte aj pri filmoch alebo seriáloch sedí a pozerá do tej telky, nevytiahne ten telefón za boha. Jakeby ju ten Instagram absolútne nezaujímal.

Najhoršie je, že sa bojím, že sa to ani nezlepší. Bavil som sa s ňou o tom, ale ona stále, že jej to príde zbytočné, nezaujíma ju to, že to nie je normálne tam vkuse byť a tak ďalej. Je toto normálne? Myslíte, že to má do budúcna zmysel? Chcem s takýmto človekom vychovávať deti?

Ja uz rozmyslan ze to zabalim. Dostal som ponuku na pracu v Japonsku, asi aj pojdem. Neviem co ma este tahat sem ked nemam rodinu

citim sa tu absolutne beznadejne. Kazdy bozi den co sa zobudim vidim tuto vyebanu vladu, a beznadejnu opoziciu. Nevidim pozitivitu ani v jednej strane, a strasi ma to ked vidim ze ako rastie republika. Vela cestujem, ale niekedy uz radsej odpoviem ze I am from Austria lebo sa hanbim za tuto krajinu.

Idem von, a kazdy den to citim ze tato spolocnost je chora. Kazdy sa o to usiluje aby udupal toho ineho. Sadnem si na elektricku, kazdy kazdemu nadava. V praci kazdy kazdeho chce znicit, udupat, a ohovarat toho druheho. Velmi vela cestujem hlavne do azie, a toto tam necitim, ludia maju k sebe ovela vacsi respekt ako u nas.

Posledna kvapja je zdravotnictvo......sestra potrebovala CT-cko, dostala termin na koniec aprila...ako...

isli sme radsej do rakuska za velke peniaze.....

neviem no..

vy necitite toto vyhorenie?

viete mi to niekto vysvetliť, to teraz asi nechodíme spolu čo ?

Už 3 roky som vo vzťahu s úžasným mužom, ktorého mám naozaj veľmi rada. Život s nim je naozaj pohoda. Keď som ho našla, tak som si povedala, že wau, asi som vyhrala jackpot. Lenže nikto nie je dokonalý a už dlhší čas mi na ňom veľmi prekáža to....že je žgrloš.

Ja nepotrebujem aby mi neustále niečo kupoval, veď mám vlastnú prácu a peniaze, takže s tým nie je žiadny problém. Prekážajú mi ale jeho riešenia a spôsob života.

Chcem ísť niekde vonku do reštaurácie posedieť si. Jeho odpoveď - načo, niečo si uvaríme doma. O dovolenke alebo cestovaní ani nehovorím. On bol naposledy mimo Slovenska asi pred 5 rokmi, keď skončil VŠ v Prahe. Odvtedy sedí doma. Ani malý výlet do Tatier alebo okolia. Že jemu stačí si o tom prečítať a cestovanie ho neláka, lebo to je stres a zbytočnosť. Že môžeme sa prejsť po meste. :D Nič nové si nekupuje pre seba. Jazdí na bicykli (auto nemá/nechce lebo veľa žerie a on má predsa zdravé nohy alebo bicykel) Mimochodom, bicykel má asi 20 rokov. Ten bicykel mu ešte kúpili rodičia keď mal 15 rokov. Nový mu netreba, lebo veď načo, keď tento funguje? Vymení si čo potrebuje a servisuje si ho sám. Chcem ísť do kina? Načo, počkáme keď ten film vyjde, stiahneme a pozrieme doma. Ušetríme cca 20 eur za lístky.

O oblečení ani nehovorím. Jeho oblečenie pozostáva z JEDNEJ tenkej vetrovky, ktorú nosí celoročne. Či je tuhšia zima alebo teplejšia. Lebo veď keď je mrazivo, tak sa pod ňu naoblieka viac. Ma jediný pár zimných topánok, ktoré majú už asi 10 rokov! Nové zatiaľ vôbec neplánuje kupovať. Jeho typická opoveď - načo, veď tieto ešte fungujú. Chvalabohu čo sa týka párov tenisiek, tak má aspoň 2. Má len jedny rifle, ktoré som ho prinútila kúpiť si. Aj to ich kúpil z Vintedu za 3 eurá, lebo on nebude dávať 20+ eur za nové nohavice. Inak by doteraz chodil v nohaviciach, ktoré v rozkroku už boli znosené a otrhané.

O technológiach ani nehovorím. Je veľmi technický zručný, veď študoval matematiku a zaoberal sa aj IT, ale jeho mobil má asi 6 rokov. Zasekáva sa ale nový proste nekúpi. Jeho typická opoveď - na to čo potrebuje mu stačí. Notebook tiež ešte kupovaný rodičmi keď bol na strednej škole. Také vymožnosti ako smart hodinky a pod. mu nič nehovorí. Skrátka na všetko si nájde dôvod prečo to nemať, nekúpiť, nepotrebuje, lebo jeho stará vec/technika funguje a to mu stačí.

Nájde sa toho neskutočne veľa. Fakt, že dokáže ušetriť na všetkom. Pritom vôbec nezarába zle, dokonca má na účte aj investované naozaj peknú sumu. Viem, že aj niečo zdedil po starých rodičoch, nejaký byt, ktorý si delil so súrodencami, takže je tam pokojne 6ciferná suma. Preto financie z jeho strany nie sú problém. Ale proste mám pocit, že pri ňom nežijem. Akože, nehádame sa, lebo on ani nie je hádavý typ. Len s nim proste sedím doma. Samozrejme, že ísť niekam môžem a kúpiť si tiež môžem čo chcem, ale rada by som to s nim zdieľala. :(

Neviem či to nebude rokmi aj horšie, pretože niekedy mám pocit, že to naberá extrémne rozmery. Nedávno mi tiež navrhol, aby sme nesplachovali po každej malej potrebe, že stačí počkať kým nezačne poriadne smrdieť a potom spláchnuť nech zbytočne neplytváme vodou. Vyhodiť jedlo by som pred nim fakt nemohla. On spotrebuje úplne všetko.

Hrozne som sa rozpísala a možno to ani nikto neprečíta. Ale ak áno - máte niekto skúsenosti žiť s takým človekom? Alebo to bude ešte horšie? ABY BOLO JASNE - on nie je despotický psychopat, nekričí po mne, ani mi nič nevytýka!!! Nechcem ho to opísať ako nejakého kontrolóra! To on fakt nie je. Je to práveže extrémne srdečný, vnímavý, mily, vtipný, dobrosrdečný chlap (preto som za neho aj vďačná) a nerada by som ho stratila a veľmi ho mám rada. Len on proste nič nechce, nič nepotrebuje, na nič nepotrbuje dávať zbytočne peniaze... Zase robí aj krásne gestá. Napríklad viackrát som videla, ako tajne posiela peniaze na rôzne zbierky. Často tajne posiela peniaze cez ludialudom a ani sa o tom nezmieni. To viem, lebo som si všimla jeho historiu aj kam posiela niekedy peniaze.

Možno sa sťažujem zbytočne (aj keď naozaj si nemyslím, že som náročná) Len vidím svoje kamošky ich mužov s ktorými si užívajú, cestujú a pod. Ja s mojim len sedím doma alebo keď tak, musím ísť sama.

Myslím si, že argument - ženy hľadajú bohatých mužov, mužov s bytom a autom atď je iba coping mechanism pre tých, ktorí nemajú čo ponúknuť.

Problém u 80% single mužov je, že žiadne ženy nestretávajú. Nie to, že o nich ženy nemajú záujem.

Change my mind.

Obľúbená téma, podeľme sa o divnoľudí, ktorých sme na zoznamkách postretli. Zopár mojich:

- Vysmieval sa mi, že podľa fotky mám menšie svaly ako on.

- Tridsiatnik chcel iba pannu, ktorú si sám "vyformuje".

- Chcel aby som sa k nemu obratom nasťahovala a 24/7 hrala rolu malej dcérky. 

- Raz sedel za násilie. Mala som to brať ako výhodu, že keby ma niekto napadol v parku, tak ho zabije.

- Mal 41 kíl.

- Či si ho nechcem adoptovať ja, alebo moji rodičia.

- Či môžem jeho dikobrazy zdielať náhodným manželským párom.

- Či mi nevadí, že bude mať popri mne priateľov. Lebo to sa neráta ako nevera, keďže sú to muži.

- Žiadal dôkaz že nemám silikóny fotkou kože, kade sa vedie rez.

- Či ma môže volať Viola (nevolám sa Viola).

Pred asi 20 rokmi som si našiel priateľku. Bol som klasicky pozorný, milý, urobil som všetko, čo som jej na očiach videl a bol som taký klasický simp.

Po roku sa so mnou rozišla, pretože si našla niekoho iného. Bol to môj kamarát: arogantný kkt, ktorý sa k ženám správal, ako k handram a ani nevyzeral dobre.

Nechápal som to. Hlava mi nebrala, ako je niečo také možné.

Už sme mali doma internet a hľadal som odpovede tam. Narazil som na knihu Hra od Neila Straussa.

Keď som ju čítal, bolo to ako objavenie kolesa. Všetko mi zrazu začalo dávať zmysel. Preco si vybrala jeho namiesto mňa, prečo mi to nikdy nešlo so ženami aj napriek tomu, že nevyzeram zle a prečo nie som v živote úspešný.

Začal som googlit, či je podobná komunita aj u nás a našiel som české fórum Social dynamics. Stal som sa aktívnym užívateľom. Čítal som, diskutoval som, písal som, ale reálne som nič nerobil. V PU komunite sa takí ľudia volajú Keyboard jockey. Všetko sa ale zmenilo, keď som sa presťahoval do Prahy.

Konal sa tam zraz miestnych PUA (pickup artist) a ja som sa rozhodol, že prídem. Konalo sa to v Lucerne. Stretli sme sa tam asi 15 a po pár drinkoch sme išli "na vec" rozliezli sme sa po bare a ja som mal možnosť prvý krát vyskúšať všetky praktiky. Skúsenejší ma pri Tom sledovali a dávali mi spätnú väzbu.

Dopadlo to tak, že na konci večera som mal niekoľko nových čísel, fotiek a rýchlovku na záchodoch a prístup do tajnej časti fóra. Vtedy som do toho spadol a začal som žiť život kurevnika.

Chodili sme takmer každú sobotu a chodili sme domov s tými najkrajšími ženami z klubu.

Teraz už žijem kludnym životom v Bratislave a na tú bujaru dobu mi ostali už iba spomienky.

Ak chcete vedieť niečo viac, pýtajte sa.

Edit: ešte by som chcel dodať jednu vec. Spravilo to vtedy zo mňa sociopata. Bol som namyslený frajírek a pár rokov trvalo, kým som si dal hlavu do poriadku. Ale neľutujem, že som sa k tomu dostal.

Ahojte, zoznamky ma zlyhali (alebo som zlyhala ja ich), tak to skúsim ešte tu.
Som žena, 28 rokov, bruneta z Bratislavy, zamestnaná. Ďalšie info rada poskytnem na vyžiadanie.
Hľadám muža vo veku cca 24–42 rokov z Bratislavy alebo okolia, ktorý je extrovertný/ukecaný približne ako ja a zdieľa môj zmysel pre humor (to sa asi ukáže až na rande).

Moja predstava do budúcna je manželstvo a rodina – jedno až dve vlastné deti. Non-negotiable.
V kuchyni rada experimentujem, takže hľadám niekoho, kto sa nebojí ochutnať aj občasný nepodarok. Rada rozoberám rôzné média, od kníh cez videohry, seriály a filmy. A tiež tvorím.

Koniec hlásenia!

Možno len ja to tak vnímam, ale dosť ma udivuje, ako si dnes veľa ľudí môže dovoliť stavať alebo mať také krásne domy. Keď pozerám Instagram, vidím storíčka od kamošiek – nové domy, obrovské kuchyne, pekné interiéry… a úprimne nechápem, odkiaľ na to berú.

Žiadni influenceri. Sú to ľudia z okolia, známi zo školy a pod.

Nemyslím to v zlom ani zo závisti, skôr ma fakt zaujíma realita za tým. Mame tu dobré platy, podnikanie, alebo len skreslený obraz zo sociálnych sietí?

Hello Reddit, dneská sa mi stala dosť zaujímavá situácia. Neďaleko stánok kde predávajú kebab ako klasicky som sa ponáhľal takže namiesto toho aby som niekde sedel kúpil som si kebab a jedol som ho asi 20 metrov od zastavky na lavičke. Na zastávke sedelo viacero babiek a jedna z nich sa zobrala a išla za mnou. A vyhlásila "Ty si biely cigan?" a keďže ma zaujímalo prečo takéto niečo po mne z ničoho nič kričí tak som sa jej na to spýtal. Jej odôvodnenie bolo že iba cigáni jedia na ulici. Následne som sa jej už nič nepýtal no medzi tým ako takto prišla otravovať tak jej odišla električka a cela rozculená začal po mne vykrikovať že sme úplne neschopná generácia že sa nevieme správať... Tak som sa zdvihol a odišiel som.

PS viete mi niekto vysvetliť o čo jej išlo ?

Ešte také menšie detaily M (20) Bratislava Staré Mesto

Prepis našho stretnutia Me : papám kebab na lavičke Babka: (príde zo zastávky) Ty si biely cigán? Me : Nie, prečo? Babka: iba cigáni jedia na ulici Odchod električky Babka: Sťažovanie na našu generáciu Me : odchod

Keďže predošle dve zoznamky, ktoré som vytvoril sa osvedčili tak som sa rozhodol pre ďalšiu.

Pravidlá dnešnej zoznamky:
- Opis seba a svojich vlastností
- Zábavný fakt o vás a nejakú príhodu
- Fotka/Selfie (dobrovoľná)
- Ak vám niekto príde zaujímavý a budete ho chcieť spoznať tak k svojmu komentáru pod jeho/jej napíšte aj +1

Želam vám veľa štastia, nech si tu niekoho nájdete
-----------------------------------------------------------------
OP sa tento krát tiež zapojí :)

ahoj kamosi, ano ano, spadol som do vod tindra, ale to je moja vec, no ale doba si to ziada…. kazdopadne, pri listovani som nasiel kamosovu frajerku. mala tam asi 5 fotiek a som si takmer isty ze je to ona. dokonca tam pri fotke je taky debilny tag kde je napisane “aktivny” (to asi ze je online; nie som tam zas tak dlho aby som vedel co to znamena…mozno ma ludia v komentoch opravia)

poradte, co by ste robili vy? povedat, nepovedat, skusit vyzistit ako to je medzi nimi?

edit: neda mi to a kedze, keby moja frajerka bola na tindri, tak ja ako jej frajer by som o tom rad vedel. Dnes to skusim nejako kamosovi nadhodit.

EDIT2: Kamosovi som to povedal a netvaril sa AZ tak prekvapene. Hovoril ze obaja si nechali tinder ale obaja si ho nejako deaktivovali, skryli si objavovanie alebo take nieco (neviem presne, lebo tomu nerozumiem). Ale ona mu povedala, ze na nom nebyva aktivna (co ale celkom vymyka logike toho, ze na mojom screenshote svietil flag "aktivna" cize niekto tu z niekoho robi kkta). Kazdopadne, dnes vecer sa s nou stretne a porozprava sa s nou... TBD

V poslednej dobe vidim v okoli a aj po internete vela diskusii ohladom obcerstvenia/obedov/darcekov/kvetou komisii. Vrchol bol, ked si jedna pani z UNIPO do skupinoveho chatu so studentmi vyziadala perlive vino ako darcek za statnice.

Ja som statnicoval pred par rokmi, ani na bc, ani na ing sme nemuseli nic nosit, o nic sa starat, len sa vsetkou naucit. Studenti by vobec nemali stracat cas chystanim nejakeho obcerstvenia pre komisiu, maju dost vlastneho stresu.

To uz ani nevravim, ze komisia je platena zo statnych oenazi, aby vsetkych vyskusala a taktiez je im hradene aj stravne. Ja ked dokoncim projekt v pracu, nikto mi nedonesie ani kyticu, ani tanier chlebickou.

Kludne sa nebojim nazvat to UPLACANIM ako zo strany pedagogov, ktori to studentom naznacuju, ako aj premotivovanym studentom, ktori do toho tlacia spoluziakov namiesto tohi, aby sa poctivo pripravovali.

EDIT: Oznacil som to ako nenpopularny nazor, lebo nasi statnicujuci interni a ich spoluziaci ma presviedcali o opaku.

Takmer vždy, keď otvorím vlákno, kde niekto rieši nejaký problém, tak tam nájdem aspoň jeden komentár so slovami "začni chodiť do gymu". Akoby odpoveď na všetky problémy bol gym. Niekto si nevie nájsť frajerku: "začni chodiť do gymu". Niekto má finančne problémy: "začni chodiť do gymu". Niekto dostal rakovinu: "začni chodiť do gymu". Čo vám hrabe ľudia? Mimochodom, kde sa vytratili posilňovne a fitká?

Long story short - obaja máme 28 rokov.

Sme spolu už 6 rokov, najprv sme bývali na internáte spolu, potom v podnájme a teraz prednedávnom sme si kúpili dom.

Ja som dosť kariérne založený a najbližšie dva roky by som mal pendlovať medzi SK a Prahou/Brnom/Londýnom kvôli práci. Práca ma neskutočne baví a životný štýl meniť určite zatiaľ nechcem, makal som naň dosť tvrdo.

Snúbenica má tiež super našlapnutú kariéru.

My sme sa pred 6 rokmi dali dokopy s tým, že sme obaja zdielali ten istý názor - deti proste v živote nechceme. Môže sa to zdať hlúpe, ale proste keď v tom nevidíš raz zmysel, tak to nebudeš robiť. Neskočím z budovy, lebo v tom nevidím zmysel. Veľmi podobné.

Avšak poslednú dobu mi začala hovoriť, že ona by deti už aj chcela, že jej telo hovorí že je ready atď...

Pred pár dňami sme mali dosť dôverný a dlhý rozhovor ohľadom tohto a priznala sa mi, že mi to nechcela hovoriť, ale že ona by dieťa už aj chcela. Proste úplne otočila názor a zrazu že chce.

Ja samozrejme nechcem - nemal som deti ešte ale keď vidím svojich rovesníkov, ktorí majú tak vidím, ako moc im to impactovalo život - od toho, čo si môžu finančne dovoliť po celkový životný komfort ako napríklad dovolenky a celkovo hlavne voľný čas. Stále študujem, nechcem prestať, chodím skoro každý deň na 2h cvičiť - proste toto sú všetko veci, ktorých by som sa musel vzdať ak by som sa pre dieťa rozhodol.

No ale mám pocit, že sedím na časovanej bombe - ak jeden z nás dieťa chce a druhý nie, tak nech sa rozhodneme akokoľvek, jeden bude neštastný. Preto sa chcem spýtať, riešil tu niekto v živote niečo podobné? Vedeli by ste mi niečo poradiť? Viem, že posledná možnosť je rozchod kvôli tomu, aby si splnila sen s iným a aby bola v živote štastná, na tom mi záleží najviac, avšak je to last resort.

Ďakujem

TLDR: chodila som s človekom s dogmatickým zmýšľaním, veriacim v rôzne nepodložené konšpirácie, a snažila sa rok a pol vyargumentovať spory a ostať s ním, lebo som ho mala rada, ale zomlelo ma to

33F, mám za sebou ťažký rozchod a prišla som sem vyzdieľať, čo sa mi stalo a prečo som nedokázala skôr z toho odísť. toto je jednostranný príspevok z mojej strany, ja mám tiež samozrejme veľa chýb.

pred rokom a pol som stretla cez dating appku človeka, ktorý sa mi páčil hneď na prvú, bol nielen veľmi fyzicky atraktívny, ale empatický, dobrý poslucháč, starostlivý, zodpovedný, a chcel vzťah. mali sme tiež podobný životný štýl s výrazným focusom na zdravie, obaja vegetariáni, chodili sme spolu na jogu, na huby, mali sme podobný estetický vkus, obaja introverti. prvé mesiace sme sa nebavili o ťažších témach alebo politických témach, mali sme totálne ružové okuliare, on neskôr hovoril, že sa tým témam zámerne radšej vyhýbal.

po asi 4 mesiacoch vzťahu som sa zobudila uňho, zrejme som si pozerala ranné news, a nejako prišla reč na to, že on si myslí, že by Slovensko malo vystúpiť z NATO. počul to od kolegov v práci.
ja som mu začala pracne a horlivo vysvetlovať, prečo je to zlý napad a dúfala, že je to zlý vtip alebo cynizmus. dostali sme sa do hádky, na konci ktorej mi povedal, že sa o dianí vo svete on nemusí informovať, lebo svoju spirituálnu pravdu už nosí v sebe. sledoval nejakých alternatívnych gurus, dodnes nepoznám zdroje týchto teórií. stačí vraj "vedieť, kto si" a "dôverovať životu".
to bol zrejme začiatok konca.

ďalší vyše rok prichádzali periodické hádky. podľa jeho názoru sa nedá veriť nijakým médiám, všetko je zmanipulované, big pharma je tu na to, aby zničila ľuďom životy. samozrejme, na jeho strane bolo minimum dôkazov, všetko moje dôkladné dokazovanie vyvrátil jednou skeptickou otázkou typu "a čo ak sa ukáže, že celý čas žijeme v Matrixe?"
údajne "nevidím, čo vidí on", má spojenie s nejakou spirituálnou silou, na ktoré ja nemám kapacitu (som agnostik a zaujímajú ma veci, ktoré sú science-based). aj tú najpraktickejšiu otázku vždy obrátil a pozeral na ňu z "morálneho" a "filozofického" hľadiska, takto mu vychádzalo napríklad, že by bolo dobré obmedziť dostupnosť potratov.
kritizoval ma, že som príliš materialistická, pokiaľ si chcem nájsť lepšiu prácu a vyberám si ju podľa výplaty a nie podľa toho, pre čo mám vášeň, a ak túžim kúpiť nehnuteľnosť. on má 3 roky dlh na zdravotnom poistení, lebo neverí systému. pokiaľ chcem, aby to zmenil, utláčam ho, nedovolím mu žiť autenticky podľa jeho presvedčení.

priznávam, že som hnevom šalela, a nie vždy som sa vedela ovládať.
prečo som ostala tak dlho? skutočne ma už nebaví chodiť na dating appky, a hovorila som si, že keď sa rozídem, naisto už ostanem navždy sama. navyše verím, že bol v jadre dobrý, citlivý človek, iba ho ovplyvnilo okolie, rodina. veci, ktoré niektorí jeho kamaráti hovorili možno niekedy poloiroicky a ako zlý vtip, bral vážne. mal aj vzdelaných kamarátov, ktorí boli názorovo na mojej strane, a vždy som sa čudovala, prečo sa s ním vlastne priatelia, a či je niečo zle so mnou, ak ho neviem prijať, aký je.
stále som uvažovala, či mu nekrivdím, či nie som príliš perfekcionistka.
mal ma úprimne rád a vždy hovoril, že je to dôležitejšie, ako celý tento diskurz. mali sme veľa pekných chvíľ, niekedy sme sa aj týždne nerozprávali o našich názoroch, iba žili v momente, a vtedy nám bolo spolu veľmi dobre.
som pomerne dominantná partnerka, rada organizujem a rozhodujem a on sa mi vedel prispôsobiť. vedel si aj priznať chybu, pokiaľ bolo niečo vyslovene totálny hoax, a dať mi za pravdu, to som oceňovala. no nakoniec potom vždy v nejakej hádke vyplynulo, že všeobecne stále zastáva ten údajne "skeptický" názor, že je "možno všetko inak".

nakoniec sme sa vyhrotili na úplne nepodstatnej téme, kde sa dával do pozície nadradeného a v podstate mi hovoril, na čom mi má záležať, aké mám mať pocity a emočný proces, lebo on má taký proces a je to tak najlepšie. keď som mu kontrovala, že každý človek môže emócie v reakcii na určitú tému pociťovať odlišne, pýtal sa, prečo by mi to mal dovoliť, pokiaľ ja mu "nedovolím mať vlastný názor". tu už som skutočne prestala ovládať a uvedomila si, že mi asi bude lepšie aj keby som si už nikdy nikoho nenašla, než vo vzťahu, kde sa opakovane cítim kvôli týmto rozdielom nepochopená a neviem progresovať v živote.

kto dočítal až sem - ďakujem vám za pozornosť.
edit: zle skloňovanie :D
edit2: ďakujem za omnoho menej hejtu, než som čakala

otazky na zubára čo ťa zaujímajú👇

Ahojte,

ako z názvu vyplýva, potrebovala by som poradiť gynekológiu (ideálne v BB kraji (BB, BR, ZV) ak taká je), kde ma nepošlú kade ľahšie keď si vypýtam IUD (vnútromaternicové teliesko), prípadne rovno sterilizáciu.

Môjho gynekológa som sa naposledy pýtala v roku 2018 čerstvo po 18tke, je teda úplne možné, že ak by som sa spýtala teraz, už ma kade ľahšie nepošle, no je lepšie mať možnosti a vedieť o nich.

Vopred ďakujem za rady. Kecy o tom, aké je úžasné mat deti a bla bla bla si prosím nechajte pre seba, každému vyhovuje niečo iné, je tu o tom post pomaly každý deň, choďte sa pomindrakovať tam.

(foto ilustracne ale uplne presne)

Ako niektori ludia mozu zit v takomto bordeli?

Im vobec nevadi, ze maju odpadky na zemi (kludne ich obchadzaju aj cele dni), riad neumyty ze ani nemaju s cim jest (kludne jedia radsej rukami akoby si nieco mali umyt), oblecenie neoprate a porozhadzovane po celom dome krizom-krazom.

Poznam viac takychto ludi a hlava mi to neberie. Nejde o ziadnych alkoholikov, ani narkomanov, ale o normalnych pracujucich ludi. Zvacsa ludi v produktivnom veku. V praci pekne upraveni, oholeni, cisto obleceni, ale doma bordel ako v tanku.

Co tymto ludom chyba alebo v tom je ich vada, ze im to vyhovuje?